Po roku lockdownu v Thajsku sa tamojšia administratíva rozhodla pre kontrolovaný vstup turistov do krajiny. A tak v chladnom októbrovom počasí na káve (samozrejme take away) padla otázka, či napriek celosvetovým opatreniam neskúsiť užiť si letnú dovolenku v Thajsku počas slovenskej zimy.
Možností, ako sa dostať do Thajska, bolo viacero. My sme sa rozhodli pre program "Test&Go". To pre nás znamenalo kúpiť si letenku, zabezpečiť covid-poistenie, očkovanie a stráviť jednu noc v špeciálnom hoteli so SHA certifikátom. Znamená to, že spĺňal základné pandemické opatrenia, a teda sa od nás vyžadovalo, aby sme sa priamo tam podrobili PCR testu. Proces pokračoval naskenovaním údajov a následným požiadaním o "Thai Pass", ktorý mal byť dokladom umožňujúcim vstup do Thajska. Netuším, kto naše žiadosti na "Thai Pass" schvaľoval, ale napriek tomu, že sme poslali identické dokumenty, mne prišla kladná, a kamošovi záporná odpoveď. Čakali sme na ňu približne 4 dni. Bolo to celkom napínavé, keď sme 3 dni pred odletom stále netušili, či vlastne ideme... Nakoniec po opakovanej žiadosti všetko dobre dopadlo a dostali sme zelenú.
Cestovanie počas pandémie malo naozaj špecifickú atmosféru. Názory naň boli rôzne. Prevládal názor okolia: "Preboha, a práve teraz ste museli!". Navzdory všetkému sme sa 30. decembra 2021 ocitli na letisku vo Viedni. Na náš let (smer Dubaj) bol vyhradený Airbus A380, ozruta pre cca 600 ľudí. Pandémia zmenila aj leteckú dopravu a bolo to citeľné. V lietadle sedeli pasažieri z 3 konkurenčných spoločností, čo bolo pred pandémiou nepredstaviteľné. V Dubaji sa mnoho miest uvoľnilo , čo znamenalo aj pre človeka s mojou výškou mať k dispozícii 4 sedadlá na spanie len pre seba :-).
Po 17 hodinách (a počas nich vyťahaných ušiach od respirátora) sme pristáli v Bangkoku. Musím uznať, že Thajci to mali dobre zmáknuté. Po opustení lietadla nás čakala veľmi dlhá chodba so stoličkami, na ktoré si pasažieri postupne sadali a personál letiska sa pri každom z nás zastavil, aby skontroloval, či máme skutočne všetky dokumenty potrebné pre vstup do krajiny. Nasledovali ešte 3 kontroly a konečne zastávka pri batožine. V rámci programu "Test&Go" nás na letisku čakal odvoz na spomínaný špeciálny SHA-hotel so zachádzkou na PCR test. Na hoteli nás informovali, že izbu môžeme opustiť iba s negatívnym výsledkom. Takže sme po dlhom lete vyčerpaní a hladní na hotelovej izbe, ktorú prakticky nemožno opustiť...
Výsledok testu sme sa dozvedeli na hoteli až na druhý deň cca o 10.00. Negatívny! A môže sa začať dovolenka. Žiaľ, to, že test prišiel trocha neskôr, nám nabúralo program, lebo sme nestihli vlak do mesta Kanchanaburi. Táto situácia nám ukázala, v akom duchu sa bude niesť celá dovolenka. Bude to hlavne improvizácia.
Letecká spoločnosť Emirates ku každej letenke poskytovala vstupenku na výstavu EXPO. Cestou domov sme mali chvíľu voľna počas prestupu v Dubaji. Naším cieľom bol hlavne slovenský pavilón, čo sa nám nakoniec aj podarilo. Síce bol slovenský pavilón jeden z menších, vystavovanými exponátmi sme smelo konkurovali svetovým veľmociam. Na výstave EXPO som bol prvýkrát a musím uznať, že v Dubaji to bola naozaj zaujímavá skúsenosť. Prejsť celú výstavu odhadujem na aspoň 2 dni.
Mesto Kanchanaburi sme mali v pláne navštíviť ako prvé ihneď po prílete. Žiaľ, neskorý výsledok PCR testu a odchod vlaku nám to prekazili. Heslo dovolenky bola improvizácia, takže Kanchanaburi bolo presunuté na koniec dovolenky ako taká čerešnička na torte.
Z mesta Pattaya sme sa Boltom vydali do mesta Rayong (asi 50 km) a odtiaľ loďou na ostrov Kho Samet. Keďže sme na ostrove už boli, presne sme vedeli, čomu sa vyhnúť už v prístave pri kúpe lístka na loď - ak vás domáci osloví s "Ahoj môj kamarát, ja sa o teba postarám..." znamená to, že zaplatíte približne 3-násobnú cenu. Aj to je Thajsko....
Túto lokalitu sme si vybrali kvôli polohe v blízkosti ostrovu Kho Samet. Keďže absolvovať let z Krabi do Bangkoku, následne cestu v štýle bus/auto do mesta Rayong a odtiaľ loďou na ostrov nie je možné za 1 deň, padlo rozhodnutie zostať 2 dni práve tu.
Program počas pobytu v Thajsku sme plánovali v duchu zbytočne neriskovať a ísť na známe miesta aj za cenu, že neuvidíme nič nové. Hlavne to v zdraví prežiť!
Keďže som už v Bangkoku bol, sám som bol zvedavý, čo s touto metropolou spravila pandémia. Zopár prvých poznatkov: respirátor sa nosí aj v exteriéri (aj v 30-stupňových teplotách), pri vstupe do interiéru sú všade okolo rozmiestnené monitory určené na bezkontaktné meranie teploty a dezinfekcia rúk. Priznám sa, že nosiť respirátor v teple a vlhku...