KRABI

Program počas pobytu v Thajsku sme plánovali v duchu zbytočne neriskovať a ísť na známe miesta aj za cenu, že neuvidíme nič nové. Hlavne to v zdraví prežiť!

3. januára sme odleteli na juh Thajska do známeho mesta Krabi. Je vstupnou bránou na ostrovy v Andamanskom mori. Situácia z Bangkoku bola v Krabi ešte výraznejšia. Zatvorené prevádzky, poloprázdne pláže atď. Krabi je turistická destinácia, takže na tomto mieste už prevládali cudzinci, ale ani zďaleka to neboli počty, ktoré by zabezpečili ten typický, skvelý ruch v okolí pláže Ao Nang, ako si ho pamätám.

V Krabi nás čakala povinnosť absolvovať PCR test po šiestich dňoch od príletu. Odberné miesto bolo zriadené na veľkej terase, na podlahe ktorej spala mačka a hneď vedľa varili obed J. Po príchode nás zaevidovala pracovníčka, a následne vošiel do presklenej búdky so žltými rukavicami jej kolega (pripomínal postavičku mimoňa) a spravil nám odber z nosa a úst. Po teste sme si do telefónu stiahli aplikáciu Morchana, ktorá nás mala informovať o situácii v mieste, kde sa nachádzame. Náš test bol negatívny, ale videli sme situáciu vo vedľajšom hoteli, keď prišla sanitka a odviezli turistov na základe pozitívneho testu.

Pôvodný plán bol namieriť si to z Krabi na ostrov Phi Phi (z filmu Pláž s Leonardom DiCapriom). Niekoľko dní predtým sme dokonca sledovali situáciu online na tomto ostrove. Počas nášho pobytu tam však otvorili druhý bar a na jednej časti ostrova rekonštruovali kanalizáciu L. Tieto informácie rozhodli ostať radšej v Krabi. Škoda! Ten ostrov si pamätám ako miesto, kde sú nádherné pláže, príroda, more a rušný život po zotmení...

Nakoniec sme si to nahradili 1-denným výletom loďou na ostrovy v blízkosti Krabi, napríklad ostrov Kho Poda. Zistili sme, že pandémia má aj svoje výhody - nedostatok turistov ponúkal možnosť ocitnúť sa na ostrove alebo na pláži len s vlastnou loďou. V čase pred pandémiou by sme o takom niečom mohli len snívať a spraviť si foto na peknej pláži bez turistov bola skôr výnimka. Teraz to bolo možné takmer všade. Občas sa nejaký turista vyskytol, ale podstatne zanedbateľne v porovnaní s minulými rokmi. Andamanské more, jeho ostrovy a typické drevené lode sú symbolom dovolenky v Thajsku. To by bol hriech nezažiť J.

Vo večerných hodinách bolo v Krabi otvorených zopár barov a reštaurácií, len v jednom bare hrala každý večer živá hudba. Menej turistov spôsobilo, že sme sa všetci po prvom dni poznali a keď prišiel niekto nový, ihneď zapadol. Miestna rocková kapela hrala všetky známe svetové rockové skladby, takže vládla super nálada a občas, keď mal spevák kapely prestávku, ho niektorí návštevníci s radosťou zaskočili.

V bare bola zmes ľudí z celého sveta. Dokonca sa nám podarilo nájsť dvojníka Vaša Patejdla. Bol to síce Švéd, ale podoba bola neskutočná. Skúšali sme ho naučiť skladbu Zlodej slnečníc, ale veľmi mu to nešlo.

V roku 2018 bola v meste Krabi výstava Thailand Biennale. Jeden exponát tam pretrval aj v čase nášho výletu. Je to dielo architektov z Bangkoku s názvom "No sunrise, No sunset". Išiel som tam zo zvedavosti, a to miesto zanechalo veľký dojem. Exponát je síce trochu poškodený, napriek tomu má spolu s okolím svoje silné genius loci. Škoda, že je to miesto také zanedbané, na webe som našiel úžasné fotografie z obdobia, keď to ešte bola čerstvá novinka.

Na každého to miesto pôsobí inak. Ja som mal pocit, že som na inej planéte. Po preskúmaní toho "zrkadlového čuda" zo všetkých strán som objavil text na jednej zo stien. Nechám na každého spraviť si naň názor... Podľa mňa ide o silný odkaz pre každého človeka na zemeguli.

Opúšťame mesto Krabi. Musím poznamenať, že už počas tých niekoľkých dní, ktoré sme tam strávili, otvorili niekoľko zatvorených prevádzok. Ale bude ešte chvíľu trvať, kým zas bude plno.